František Papánek
Profesor RNDr. Ing. JUDr.
Narodil sa 25. marca 1912 v Budapešti. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a lesníctvo na Vysokej škole zemědělskej v Brne. Pracoval na Ústrednom riaditeľstve štátnych lesov v Bratislave a na Riaditeľstve štátnych lesov a majetkov v Žarnovici. V rokoch 1948 – 1950 zastával funkciu oblastného riaditeľa Štátnych lesov na Slovensku. Medzičasom pôsobil ako externý profesor lesníckej ekonomiky na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Zaslúžil sa o vytvorenie Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, na ktorej viedol Katedru lesníckej ekonomiky. Funkciu rektora vykonával od roku 1950 do roku 1955. V rokoch 1959 – 1971 bol vedúcim odboru rajonizácie v Ústave pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene a medzitým v rokoch 1967 – 1970 aj expertom FAO v projekte rozvoja Kaspických lesov v Iráne. Od roku 1970 pracoval vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene na úseku životného prostredia.
Vo svojej tvorivej vedeckovýskumnej práci sa profesor Papánek venoval zostavovaniu učebných textov z predmetov prednášaných na Lesníckej fakulte. Rozpracovával ekonomické aspekty hospodárskej úpravy lesa. Zisťoval súčasnú a perspektívnu produkciu a spotrebu dreva v Iráne a riešenie ekonomických problémov rozvojovej krajiny z hľadiska kapitalistickej ekonomiky. Venoval sa tiež výskumu všeužitočných funkcií lesa a vypracovaniu teoretických základov praktického uplatnenia funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Bol vedúcim redaktorom časopisu Poľana (1945 – 1950), hlavným redaktorom Lesníckeho časopisu SAV (1955 – 1959), členom redakčnej rady časopisu Les (1955 – 1957). Je autorom prvých príručiek o lesníckej ekonomike (1946, 1955) a reportážnej knihy Lesné hospodárstvo v USA (1948). Prispieval do viacerých zahraničných časopisov. Publikoval okolo 200 prác. Ovládal niekoľko cudzích jazykov, medzi nimi aj perzštinu. Aktívne sa zúčastňoval na medzinárodných lesníckych kongresoch, neskôr najmä na konferenciách o environmentálnych účinkoch lesa.
Zomrel 25. septembra 1995. Pochovaný je v Sliači.
Víťazoslav Sprock
Profesor Ing.
Narodil sa 22. júla 1915 v Rožňave. Roku 1935 maturoval na Reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Študoval na lesníckom odbore Českého vysokého učenia technického v Prahe a v dôsledku uzavretia českých vysokých škôl roku 1938 absolvoval lesné inžinierstvo roku 1940 na Lesníckom a poľnohospodárskom odbore SVŠT v Bratislave. V rokoch 1940 – 1942 pracoval ako technológ na štátnej píle v Žarnovici, 1942 – 1944 ako referent komerčno-technického sektoru Ústredného riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave, 1945 – 1946 ako vedúci odboru drevárskeho priemyslu na Povereníctve priemyslu a obchodu, 1946 až 1948 ako námestník oblastného riaditeľa drevárskych závodov v Bratislave a v rokoch 1948 – 1950 ako námestník riaditeľa v podniku Česko-slovenský národný drevársky priemysel v Prahe. Roku 1950 prešiel ako zastupujúci docent na Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Po vytvorení VŠLD vo Zvolene, o vznik ktorej sa tiež zaslúžil, vykonával funkciu dekana Drevárskej fakulty. V rokoch 1955 – 1962 zastával funkciu rektora VŠLD. Bol popredným predstaviteľom drevárskeho hospodárstva, vedy a školstva. Pričinil sa o budovanie moderného drevárskeho priemyslu na Slovensku a organizovanie vysokoškolskej výučby drevárstva. Vypracoval návrh na industrializáciu Slovenska v oblasti drevárstva. Zúčastňoval sa na riešení koncepčných úloh československého drevárskeho priemyslu. Podieľal sa na organizovaní samostatného vysokoškolského štúdia drevárstva, ktoré bolo otvorené roku 1949 na lesníckom odbore VŠPLI v Košiciach. Zostavil učebnú náplň tohto štúdia, organizačnú štruktúru Drevárskej fakulty VŠLD vo Zvolene a prvé učebné plány. Bohatá je jeho publikačná činnosť. Písal o vývine novodobého drevárskeho priemyslu, zostavoval vysokoškolské učebnice, vedecké štúdie a aktuálne články na pomoc drevárskej praxi. Jeho najznámejšie publikácie sú: Vývin novodobého drevopriemyslu (1950), Organizácia a plánovanie drevárskej výroby (1962), Organizácia a riadenie drevárskeho priemyslu (1963). Je spoluautorom Plánovania, evidencie a financovania v drevárskom priemysle (1963) a Vplyvu špecializácie a kooperácie na efektívnosť stavebnostolárskej výroby (1964). Je nositeľom Radu práce a iných štátnych vyznamenaní. Zomrel 3. februára 1979 vo Zvolene.
Elígius Hromada
Profesor Ing., CSc.
Narodil sa 2. decembra 1927 v Ráztočne, okres Prievidza. Po maturite na Gymnáziu v Leviciach roku 1947 študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a v rokoch 1948 – 1952 na Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědělskej v Brne. V rokoch 1952 – 1955 bol vedeckým ašpirantom a odborným asistentom na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene, 1956 – 1957 riaditeľom Lesného závodu Smolenice, 1957 – 1959 hlavným inžinierom Krajskej správy lesov v Pezinku. V ďalšom období pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a bádateľ. Roku 1961 sa stal docentom, 1965 mimoriadnym a 1980 riadnym profesorom. V rokoch 1959 – 1980 bol vedúcim Katedry ekonomiky lesné- ho hospodárstva, v rokoch 1960 – 1962 dekanom Lesníckej fakulty VŠLD a v rokoch 1962 – 1965 rektorom VŠLD. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na ekonomické otázky výroby v lesných škôlkach, metodiku rozborov činností lesných podnikov, efektívnosť výroby, problematiku vzťahov lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu, ekonomiku výroby a spotreby dreva v SSR a ČSSR, využívanie surovinových zdrojov na Slovensku. Je autorom 6 knižných publikácií, 10 vysokoškolských učebníc, okolo 150 článkov v časopisoch Les, Lesnícky časopis, Technické noviny, Životné prostredie, Forst und Jagd, Lesnoje chozjajstvo a v rôznych vedeckých zborníkoch. Bol členom redakčných rád Zborníka Lesníckej fakulty a Lesníckeho časopisu, ako aj edičných rád vo vydavateľstvách Príroda a Alfa. Od roku 1981 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel 9. augusta 1984 vo Zvolene.
Pavel Višňovský
Profesor Ing.
Narodil sa 30. júna 1913 v Banskej Štiavnici. Po maturite na Reálnom gymnáziu v Banskej Štiavnici roku 1931 vyštudoval zememeračské inžinierstvo na Vysokej škole špeciálnych náuk pri Českom vysokom učení technickom v Prahe. Pracoval na viacerých katastrálnych meračských úradoch a na Fotogrametrickom ústave pre Slovensko. Ako pedagóg pôsobil od roku 1949 na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Po vzniku Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene roku 1952 sa stal dekanom Lesníckej fakulty a v období 1956 – 1963 pôsobil ako prorektor. Funkciu rektora vykonával v rokoch 1965 – 1969. Významne sa pričinil o budovanie tejto školy. Vo vedeckovýskumnej práci sa venoval uplatňovaniu moderných mapovacích metód, najmä leteckej fotogrametrie. Výsledky jeho vedeckovýskumnej práce vyústili do praxou prijatých nových spôsobov vyhodnotenia leteckých snímok horského územia a ďalej do vytvorenia 5 vynálezov, z ktorých jeden (Interpolátor vrstevníc MV-55 Metra-Višňovský) našiel široké uplatnenie v technickej praxi. Bohatá je tiež publikačná činnosť prof. Višňovského, ktorá obsahuje 45 vedeckých a odborných prác s rozsahom 3 134 strán, 2 860 ilustrácií. Vydal dve celoštátne vysokoškolské učebnice, troje skriptá, projekty a prototypy vynálezov, záverečné správy. Za svoju prácu získal 25 vyznamenaní, čestných titulov, uznaní, diplomov a pamätných medailí, medzi nimi i štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Profesor Višňovský zomrel 7. januára 1994 vo Zvolene.
František Setnička
Profesor Ing.
Narodil sa 17. apríla 1910 v Kbelove, okres Benešov, v Čechách. Roku 1929 maturoval na Reálnom gymnáziu v Kutnej Hore. Roku 1935 vyštudoval strojné inžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Potom pôsobil na tejto vysokej škole ako asistent 3 roky. Od roku 1938 pracoval v Škodových závodoch v Prahe, odkiaľ ho roku 1943 vyslali do Švédska, kde strávil tri roky ako vedúci montáže závodu. Od roku 1947 bol najprv vedúcim technického odboru Drevokombinátu Košice a potom pracoval v Smrečine Banská Bystrica, kde zastával funkcie riaditeľa a hlavného inžiniera. Roku 1954 nastúpil na Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene ako zastupujúci profesor a vedúci katedry hydro- a termomechaniky. Roku 1961 sa stal riadnym profesorom. Prednášal všeobecnú náuku o strojoch, hydromechaniku a vzduchotechniku, termomechaniku a tepelné stroje. V rokoch 1964 – 1967 pôsobil v Etiópii ako profesor na I. Univerzite Haile Selasie v Addis Abebe. V období 1955 – 1962 bol prorektorom pre výskum. Funkciu rektora vykonával v rokoch 1969 – 1971. Systematicky sa venoval vedeckovýskumnej práci. Publikoval mnoho vedeckých a odborných článkov. Napísal 12 vysokoškolských skrípt z problematiky hydraulických zariadení a tepelnej techniky, príručku Tepelná technika pre drevárskych inžinierov a učebnicu Tepelná technika. Vypracoval viacero expertíz v zastúpení Vývoja drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Bratislave. Na dôchodok odišiel 1. 10. 1979, žil vo Zvolene. Napriek vysokému veku spolupracoval s Vysokou školou externe. Zomrel roku 1998.
Adolf Priesol
Akademik
Narodil sa 20. septembra 1926 v Bystrej, okres Brezno. Roku 1946 absolvoval Štátnu vyššiu lesnícku školu v Banskej Štiavnici. Študoval na Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědělskej v Brne. Tu absolvoval aj trojročnú internú ašpirantúru. Na Vysokej škole lesníckej a drevárskej (VŠLD) vo Zvolene pracoval hneď od jej vzniku v jeseni 1952. Prax v lesnom hospodárstve vykonával ako lesný praktikant na Lesnej správe Štiavnička v rokoch 1941 – 1942, ako lesný elév Riaditeľstva ŠL Revúca v rokoch 1946 – 1947, lesný asistent Školského lesného závodu VŠZ Brno v rokoch 1951 – 1952 a ako hlavný inžinier Školského lesného podniku Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene (1960 – 1962). Na VŠLD sa stal roku 1955 odborným asistentom, roku 1960 docentom, roku 1969 mimoriadnym a roku 1975 riadnym profesorom. Základnou disciplínou jeho prednášok bola hospodárska úprava lesov (HÚL). Zastával funkcie vedúceho Katedry HÚL (1960 – 1980), dekana Lesníckej fakulty (1962 – 1964 a 1966 – 1971) a rektora VŠLD (1971 – 1990). Vo výskume sa orientoval na širší okruh problémov z oblasti biometrie a hospodárskej úpravy lesov: metódy zisťovania množstva prírastku a kvality drevných zásob, metódy regulácie ťažby dreva a obnovy porastov; riešenia vzťahov medzi plánovaním lesného hospodárstva a hospodárskej úpravy lesov; výskum zákonitostí rastu drevných zásob; výskum informačného systému HÚL a napokon hospodárska úprava lesov poškodzovaných imisiami. Bohatá je jeho publikačná činnosť zameraná na zisťovanie a kontrolu lesnej produkcie, zákonitosti rastu stromu a porastov a na nové metódy hospodárskej úpravy lesov. Vydal 10 knižných publikácií, 5 učebných textov, 10 projektov, 60 vedeckých prác, 62 odborných článkov, publikoval mnohé referáty, preklady a recenzie. Ako člen korešpondent ČSAV a akademik SAV sa podieľal na činnosti vedeckých kolégií a komisií predsedníctva SAV. Bol celoštátnym koordinátorom I. úlohy základného výskumu „Biometria lesných drevín a teoretické základy hospodárskej úpravy lesov“.
Aktívne pracoval v medzinárodnej organizácii IUFRO ako predseda pracovnej skupiny pre hospodársku úpravu lesov. Medzinárodného uznania sa mu dostalo udelením čestného titulu „doctor honoris causa“ na Akadémii Rolniczej v Poznani roku 1989. Od roku 1991 bol na dôchodku, pracoval však ďalej na TU ako externista. Zomrel 5. mája 2005 v Bratislave.
Vilém Štefka
Profesor Ing., CSc.
Narodil sa 26. 4. 1941 v Podvihove, okres Opava. Po absolvovaní drevárskeho štúdia na strednej škole pokračoval v štúdiu na Drevárskej fakulte VŠLD vo Zvolene, ktorú ukončil roku 1966. Od augusta toho istého roku pracoval v n. p. Bučina vo Zvolene, najskôr na oddelení dispečingu podniku, neskoršie na oddelení technického rozvoja a na úseku technicko-ekonomických informácií. Podstatná časť jeho pôsobenia v Bučine, n. p., bola zameraná na odborné práce vo vývojovo-konštrukčnom stredisku, kde pracoval ako výskumný pracovník. Roku 1971 začal pôsobiť na Vysokej škole lesníckej a drevárskej. Ako odborný asistent na Katedre náuky o dreve na Drevárskej fakulte získal roku 1976 vedeckú hodnosť kandidáta technických vied v odbore „Nekovové materiály“ so zameraním na anatómiu a fyziku dreva. Potom pracoval na Katedre chemickej technológie dreva, neskôr na Katedre nábytku a drevárskych výrobkov, kde pôsobil ako odborný asistent, a od roku 1988 ako docent. v odbore drevných aglomerovaných materiálov. V roku 2002 bol vymenovaný za profesora v odbore technológia spracovania dreva. V januári 1990 bol zvolený za rektora VŠLD. V tejto funkcii pôsobil do februára roku 1994. Počas svojej odbornej praxe absolvoval niekoľko krátkodobých študijných pobytov a stáží v zahraničí (Maďarsko, Poľsko, bývalá NDR a NSR). Strednodobé študijné pobyty absolvoval na Technickej univerzite v Drážďanoch a na univerzite v Madride. Pred odchodom do dôchodku v roku 2008 pracoval na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty.
Štefan Šmelko
Profesor Ing., DrSc., člen korešpondent SAV
Narodil sa 24. marca 1930 v Slavci, okres Rožňava. Absolvoval Lesnícku fakultu VŠLD vo Zvolene, kde od roku 1953 nepretržite pracoval ako vysokoškolský učiteľ na Katedre hospodárskej úpravy lesov a geodézie do roku 2000. Vo vedeckovýskumnej činnosti rozpracoval nové metódy inventarizovania lesov a prispel k rozvoju modelovania biometrických zákonitostí rastu a prírastku lesných stromov, porastov a monitorovania zdravotného a produkčného stavu lesných ekosystémov. Výsledky publikoval v 8 samostatných monografiách a vo vyše 140 pôvodných vedeckých prácach a odborných článkoch. V období 1966 až 1990 vykonával funkcie v pedagogickej činnosti, vede, výskume i zahraničných stykoch ako prodekan (1966 – 1972), riaditeľ Vedeckovýskumného ústavu lesníckeho (1966 – 1980) a prorektor (1980 až 1990). V rokoch 1990 – 1994 bol vedúcim katedry. Od februára 1994 zastával funkciu rektora, ktorú predčasne ukončil zo zdravotných dôvodov v novembri 1994. Vyvíjal značné aktivity v medzinárodnej spolupráci školy. Výsledky jeho výskumov boli ocenené viacerými formami, okrem iných udelením Ceny ministerstva školstva SSR (1981) a Ceny nadácie SRN za rozvoj lesníckej biometrie (1991). V roku 2002 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Po odchode do dôchodku v roku 2000 pracoval v Národnom lesníckom centre vo Zvolene ako výskumný pracovník.
Milan Marčok
Profesor RNDr., DrSc.
Narodil sa 5. marca 1939 v Zámostí, okres Brezno. Štúdium absolvoval na Fakulte prírodných vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, špecializáciu fyzika – matematika ukončil roku 1960. Najskôr pracoval ako stredoškolský profesor na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Zvolene. Od roku 1967 bol odborným asistentom a od roku 1980 docentom na Katedre matematiky a fyziky Drevárskej fakulty VŠLD vo Zvolene. Roku 1989 sa stal profesorom aplikovanej fyziky a pôsobil na Katedre fyziky a aplikovanej mechaniky DF TU vo Zvolene. Vykonával funkcie vedúceho katedry, prodekana fakulty a prorektora univerzity. V rokoch 1995 – 2001 bol rektorom TU vo Zvolene. Roku 1978 ukončil vedeckú ašpirantúru na Fyzikálnom ústave SAV Bratislava a získal vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Roku 1989 získal vedeckú hodnosť doktora technických vied na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na fyzikálno-akustické vlastnosti dreva, aplikáciu ultrazvukových vĺn pri intenzifikácii transportu tekutín cez drevo, aplikáciu elektromagnetických vĺn pri skúmaní štruktúry a vlastností dreva a na stochastické problémy v akustike. Roku 1993 vykonával funkciu predsedu Akademického senátu TU Zvolen. Bol členom vedeckých rád viacerých univerzít v SR a ČR, členom komisií pre obhajoby rigoróznych, kandidátskych a doktorandských dizertačných prác, predsedom a členom inauguračných a habilitačných komisií pre vymenovania za profesorov alebo docentov. Aktívne pracoval v Slovenskej fyzikálnej spoločnosti, Českej akustickej spoločnosti a bol členom organizácie The New York Academy of Sciences. Je autorom a spoluautorom viacerých vysokoškolských učebných textov, monografií a početných vedeckých a odborných publikácií. V roku 2006 odišiel do dôchodku.
Mikuláš Šupín
Dr.h.c. prof. Ing., CSc.
Narodil sa 16. marca 1953 v Ružinej, okres Lučenec. Vysokoškolské štúdium ukončil roku 1976 na Drevárskej fakulte VŠLD vo Zvolene. Pracoval vo VVÚ DNP v Bratislave. 1. 9. 1977 bol prijatý za odborného asistenta na Oddelenie svetového lesníctva a drevárstva na DF VŠLD vo Zvolene. Počas svojho pôsobenia na vysokej škole vykonával funkcie tajomníka KERLH, vedúceho OSLD. Po zriadení Katedry marketingu, obchodu a svetového lesníctva DF sa stal jej vedúcim (1997 – 2001 a od 2005 doteraz). Vykonával tiež funkciu prodekana DF. V roku 1992 ho AS DF zvolil za dekana Drevárskej fakulty. Túto funkciu úspešne vykonával počas dvoch funkčných období (1992 – 1998). V decembri 1998 bol zvolený za predsedu AS TUZVO (1998 – 2001). V rokoch 2002 – 2004 bol viceprezidentom SRK. Časť vedeckej prípravy absolvoval na F. R. I. C. Dehra Dun v Indii v rokoch 1983 – 1984. KDP v odbore odvetvové a prierezové ekonomiky obhájil na LF VŠZ v Brne roku 1986. Za docenta bol menovaný pre odbor „ekonomika lesného hospodárstva“ na LF VŠLD r. 1989.V roku 1991 sa habilitoval na DF VŠLD v odbore „štruktúra a vlastnosti tropických drevín“. Roku 1998 sa inauguroval za profesora na Mendelovej zemědělskej univerzite v Brne. V r. 2002 mu UGLTU v Jekaterinburgu, RF, udelila titul doctor honoris causa. V pedagogickej činnosti sa venoval najmä výučbe predmetov s problematikou svetového lesníctva a drevárstva, marketingu, medzinárodného marketingu, medzinárodného obchodu, obchodu s drevom, medzinárodného manažmentu. Viedol viac ako 100 diplomových a bakalárskych prác. Bol školiteľom 22 doktorandov (PhD.) vrátane 5 zahraničných.
Bohatá je jeho vedeckovýskumná a publikačná činnosť. Doteraz publikoval v autorstve a spoluautorstve 10 monografií, viac ako 130 vedeckých a odborných prác doma a v zahraničí, 17 učebníc a učebných textov. Bol zodpovedným riešiteľom a spoluriešiteľom 40 výskumných projektov, z toho 8 medzinárodných. Bol členom vedeckých rád viacerých univerzít a fakúlt doma aj v zahraničí, medzinárodných drevárskych organizácií a zástupcom SR v JRC EU(guvernér), FV CERN (viceprezident) Ženeva, VVTP OECD, VTV CREST EU, WoodEMA, i.a. (člen, prezident). Od roku 2006 vykonával funkciu generálneho štátneho radcu, predstaveného, generálneho riaditeľa Sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Dlhodobé zahraničné pobyty absolvoval v Indii (1983 – 1984), na Kube (1989), v USA a Kanade (1991). Krátkodobo navštívil väčšinu európskych a významných svetových univerzít, odborne zameraných podobne ako TU vo Zvolene. Funkciu rektora vykonával od roku 2001 do roku 2004. V súčasnosti pracuje na KMOSL DF.
Ján Tuček
Profesor Ing., CSc.
Narodil sa 4. novembra 1956 v Púchove. Po absolvovaní lesníckeho štúdia na strednej škole pokračoval v štúdiu na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene, ktorú ukončil v roku 1981. Potom pracoval na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene ako spoluriešiteľ a samostatný riešiteľ na odbore lesnej techniky a tiež pri využití počítačov v lesníctve. V roku 1990 začal pracovať na Vysokej škole lesníckej a drevárskej ako odborný asistent na Katedre lesníckej ťažby a mechanizácie v oblasti mechanizácie prác v lesníctve, plánovania a hodnotenia ťažobných a dopravných technológií, neskôr GIS. V roku 1996 sa začal ťažiskovo zaoberať využívaním počítačov a rozvojom uplatnenia GIS aj v ďalších oblastiach lesníctva a ekológie a prešiel pracovať na Katedru hospodárskej úpravy lesov a geodézie.
Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v roku 1989 v odbore technika a technológia lesníckej a poľnohospodárskej výroby. V roku 1999 získal vedecko-pedagogický titul docent v odbore hospodárska úprava lesov, geografické informačné systémy. V roku 2005 bol prezidentom Českej republiky vymenovaný za profesora pre odbor geoinformatika. Je autorom publikácie Geografické informační systémy – Princípy a praxe, Computer Press Brno 1998, ktorá je zásadnou pre rozvoj odboru, viacerých monografií, množstva príspevkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch, vrátane impaktovaných, množstva príspevkov na vedeckých domácich a zahraničných konferenciách. Viedol väčší počet bakalárskych, diplomových a dizertačných prác, výskumných projektov vrátane medzinárodných, vypracoval viacero štúdií a aplikačných projektov, expertíz, atď. Podieľal sa na položení základov geoinformatiky a geografických informačných systémov v rámci SR, ale aj v rámci ČR, najmä v lesníctve. Počas svojej odbornej praxe absolvoval niekoľko zahraničných študijných pobytov (Veľká Británia, Holandsko, USA). Bol členom Vedeckej rady TU vo Zvolene, Vedeckej rady NLC – LVÚ Zvolen, Vedeckej rady MZLU v Brne, Vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, členom SAPV a odboru lesného hospodárstva SAPV, pracovnej skupiny IUFRO, Slovenskej kartografickej spoločnosti a predsedom Slovenskej asociácie pre geoinformatiku. V rokoch 1994 – 1997 vykonával funkciu prodekana LF, v rokoch 2001 – 2003 bol predsedom Akademického senátu TU v Zvolene a v rokoch 2003 – 2004 bol prorektorom pre vedeckovýskumnú činnosť. Funkciu rektora vykonával počas dvoch štvorročných funkčných období, a to v rokoch 2004 – 2012.